Skeleton screen vs. kolečko



V Sygicu riešime rôzne problémy sveta. Ale mimo Sygic sa môžem venovať maličkostiam, na ktorých nikomu nezáleží. Tentokrát ma zaujal Luke Wroblewski (chalanko, ktorého sa oplatí sledovať na sociálnych sieťach a blogu) s jeho poznatkom o novej Facebook aplikácií Paper, kde aktívne využívajú používateľský vzor, ktorý nazýva "skeleton screen". Ja ho budem volať Anton.




Anton je jedna obrazovka, na ktorú sa obsah sťahuje z internetu a väčšinou to nestihne na čas. Tak sme často nútení vidieť otravné kolečko, prípadne nejakú inú zábavnú animáciu, ktorá má indikovať, že sa niečo deje. Kolečko funguje dobre aj v rámci UX zásad, t.j. dať ľuďom hneď vedieť, čo sa deje. Tak napríklad: písal som kedysi dávno, ako ma vytočila moja práčka vďaka nedostatočne rýchlej spätnej väzbe. A presne krútiace sa kolečko je dočasnou záplatou na takúto negatívnu skúsenosť, akou čakanie určite je.

Kolečko je vlastne indikátor postupu, kde sa nedá odhadnúť, ako dlho tento postup bude trvať. Keď vieme odhadnúť, ako dlho to bude trvať, používa sa "progressbar". V minulosti sa interakční dizajnéri skôr zaoberali tým, ako zlepšiť skúsenosť progressbarov a tak napríklad viem, že najlepší vnem majú používatelia, keď progressbar pulzuje rýchlo, má plynulý rast, animovanú textúru vlny v protismere a je pomalý na začiatku a super rýchly (bez akéhokoľvek zaseknutia) na konci. Taký používa Apple v OSX už roky.



Podobné zásady údajne platia aj na YouTube kolečká, teda pulzovanie a vyššia rýchlosť majú pozitívny dopad na to, ako používateľ vníma rýchlosť načítavania. To sú ale hnusné triky, a preto by sa v prvom rade mal každý snažiť akékoľvek nahrávanie odstrániť. No a teda čo je na tom to zvláštne? Veď doteraz to vyzerá byť všetko v poriadku. Facebook, ako hlavný orchestrátor všelijakých zlých praktík UX sveta zistil, že najlepšie Anton, naša prázdna obrazovka čakajúca na obsah, funguje, keď sa na ňom nezobrazí ani to povestné kolečko. A vlastne vôbec nič. Používateľ potom nevie, čo sa deje a paradoxne neviní aplikáciu za jej rýchlosť, ale systém ako taký.
Ah ten debilný Android, furt mrzne.

Všetko zlé je na niečo dobré a absenciu indikácie nahrávania používa v súčasnosti už veľa aplikácií. A robia to naozaj prefíkane. Luke W. uviedol perfektný príklad s Google Vyhľadávaním, ktoré pri prechode na výsledky používa spomalenú animáciu a pri novej stránke zabudne zobraziť loading kolečko. Až po čase zobrazí vyhľadanú stránku. Nielenže zdrží používateľa na okamih animáciou, ale aj vyvolá zaváhanie chýbajúcou indikáciou progresu.



Doteraz som ale spomínal len skeleton screen s jedným chýbajúcim elementom, resp. chýbajúcim celým obsahom. Novodobý skeleton screen je zložený z množstva elementov, ktoré vieme, kde sa nachádzajú, ale nemáme zatiaľ ich obsah a ani indikáciu, že sa na tieto miesta nejaký obsah dočítava. Je to teda obrazovka zložená z čiarok, prázdnych plôch, ktoré sa po čase naplnia textami a obrázkami. Takto fungujú www stránky už veľmi dlho, ale v aplikáciách je to v takomto podaní novinka (okrem tzv. lazy loadingu, čo je pomerne známa finta).



Zhrnutie: tým, že na obrazovke zobrazíme aspoň kostru obsahu, sa používateľ viacej sústredí na prichádzajúce médiá a nevšíma si čakanie natoľko, ako keby mal priamu indikáciu, že má čakať.
Well played!


0 komentárov :

Zverejnenie komentára