Odolný voči budúcnosti



"Byť odolný voči budúcnosti" je ďalšia maličkosť, na ktorú myslím pri dizajne, nech sa jedná o čokoľvek. Niekedy princíp myslenia na budúcnosť vynechám úplne, inokedy ho mám ako jednu z priorít. Zrejme to závisí aj od toho, akú životnosť predpokladám pri dizajne, ktorý riešim. Pozerajúc sa krutej pravde do očí, veľmi sa na dizajn odolný voči budúcnosti nespolieham. Nič nie je naveky. [depresia off]. Dokonalý produkt bezproblémovo zdolávajúci zuby času, samozrejme, neexistuje, a preto sa na webe skôr rieši téma ako byť aspoň kamoš s budúcnosťou: future friendly. Môj dnešný blogpost obsahuje: produkty budúcnosti a interakcia medzi počítačmi a ľuďmi (HCI), ako sa s produktami súčasnosti vyrovnali v minulosti a manifest future friendly + zopár technických rád, ako prežiť vo svete, kde nie sú žiadne istoty.



Za future friendly web vďačíme, ako inak, Steve-ovi Jobs-ovi. Apple prišlo s prvým kvalitnejším telefónom a zrazu sa začalo uvažovať nad tým, že internet v telefóne neznamená osekaný textový obsah a nepoužiteľná navigácia / ovládanie. Chvíľu po prvom iPhone sa konečne začalo uvažovať nad tým, že web nie je len o počítačoch, ale aj o telefónoch. O chladničkách. O autách. O náramkových hodinkách. O mačkách a pračkách. O produktoch, o ktorých sme nikdy v tejto rovine neuvažovali. Osekaný web (WAP) nahradil nový mobilný web (RWD). Ethan Marcotte z "A List Apart" (spomenutý v mojich obľúbených zdrojoch) zaviedol tento pojem až v roku 2010 a odvtedy je to veľká vec.



V minulosti a pravdu-povediac aj v súčasnosti nedokážu spraviť normálne rozhranie na televízor. Otrasné vizuálne prvky, 150 rôznych položiek menu a skrytých funkcií a technický žargón, kde sa to len dá. Ako k tomu došlo? Ako nad tým musel niekto uvažovať? Čo mu prebiehalo hlavou... "Mám tu jeden veľký televízor a musím tam dostať internet. To je jednoduché, spravím to rovnako ako na stolovom počítači. To určite bude dobre fungovať, keď to funguje tam." A to ešte nerozprávam o ovládačoch. Čím viac tlačidiel, tým lepšie. "A pre tú srandu, niekde zapatrošme ovládanie hlasitosti..."



Svitá na lepšie časy. Medzi dizajnérov sa dostávajú tendencie riešiť veci ohľaduplne a procesy sú už v súčasnosti nastavené tak, aby produkty vytvorené teraz mali nejakú trvácnosť. Neplatí to pre všetky produkty, ale najmä tie digitálne sa transformujú na túto rozumnú vlnu oveľa pružnejšie. Reč je o Future friendly prístupe, ktorý vymysleli UX hlavy na jednej chate v Nashville.



Výsledkom je manifest v troch bodoch:
  1. predvídajte nepredvídateľné
  2. myslite podľa pravidiel future friendly
  3. šírte tieto myšlienky ďalej
Pravidlá future friendly sú:
  • zameranie sa na podstatné (mobile first, content first... slovenskú alternatívu CCCP som kedysi vymyslel a popísal aj ja sám v tomto článku)
  • navrhovať okolo dát (orbital data)
  • navrhovať univerzálne - responzívita (RWD)
  • identifikácia zariadenia a jeho vlastností
  • navrhovať ekosystém, nie monoplatformové riešenia
Nech si každý vysvetlí tieto vyhlásenia podľa seba, ale mne najviac zarezonovalo v hlave práve to prvé - predvídať nepredvídateľné. Táto myšlienka obsiahne zoširoka všetky ostatné spomenuté v tomto manifeste. Je to o otvorených dátach, o flexibilnom dizajne, ktorý ráta s ľubovolným obsahom, o dostupnosti a prístupnosti a myslení na niečo, čo ešte neexistuje. Perfektný tréning kreativity a zároveň návrat do čias detských výmyslov je vymyslieť nový produkt bez ohľadu na súčasné možnosti techniky. Napríklad zadanie môže vyzerať takto: Ako by mohli vyzerať kontextové reklamy budúcnosti? Ako by mohlo fungovať doručovanie vecí v budúcnosti? Ako bude vyzerať 3D rozhranie určené na grafickú prácu? Pokračovať by som vedel do nekonečna.



Rád pozerám sci-fi filmy, lebo mám rád zvizualizované predstavy o svete budúcnosti. Či je to svetlá budúcnosť plná sterilnej architektúry a divného latexového oblečenia, alebo post-apokalyptická budúcnosť plná steampunk-ových techno-mutantov, vždy si nájdem to svoje a často ma zaujme nejaké neuveriteľné digitálne rozhranie. A tie sú väčšinou super-zložité. Nikto si nepredstavuje budúcnosť jednoducho! Teda, až na neuveriteľne presnú reklamu z 1993...



Pravdou je, že technológie určite budú prístupnejšie a určite jednoduchšie, ako ich sci-fi filmy a reklamy zobrazujú.



Budúcnosť je kontextová. Senzory na telefónoch zaberajú centimeter, ale produkujú hory dát. Zmenšovanie technológií dovoľuje meniť technológiu na prenosnú, po anglicky "wearable tech". V kombinácií s tendenciami kultu starosti o samého seba sa z tohto trendu stáva obrovská zbraň. Kult samého seba som si vymyslel, ako názov modernej samoľúbosti. Ja nie som výnimkou. Záleží mi na tom, aby som sa vzdelával, aby som bol "fit" (úbohý pokus o vtip), aby som prekonával ciele (tiež vtip), aby som sa niekam posúval a tak podobne. Dokonca už mi začína záležať aj na tom, aby to nasledujúce generácie mali ľahšie tiež. Myslím udržateľne, ale najmä sám na seba. A dokonalý nástroj na podporu tejto sebeckosti je prenosná technológia. Dovoľuje mi 24/7 sledovať svoj tep, svoj tlak, teplotu okolia a tieto informácie sú mi dostupné kedykoľvek. Mám informácie ponúkané kontextovo, vždy keď ich potrebujem. Tieto technológie robia so mňa instantného Supermana. Pomáhajú mi prehlbovať, znásobovať moje schopnosti a zveľaďovať ich ďalej.

Google Glass je jedným z prvých krokov ako na to. Už skoro štvrť roka je na otestovanie pustený do obehu prototyp. Okuliare a nevtieravý mini-displej nastaviteľný tak, aby ich nositeľovi neubiehalo po čase oko (alebo práve naopak). Google Glass ponúkajú náhľad na to, ako sa dá kontextovo preniesť obsah rovno do môjho zorného poľa. Viem si predstaviť, ako práve tento prominentný kus priestoru zneužiť na reklamy. Analýza obsahu, ktorý vidím a k tomu podpora zo strany sociálnych sietí, hľadanie informácií s nulovou námahou však stoja za to. Pri pohľade na používateľské rozhranie Google Glass si uvedomujem, kam až responzivita webu musí dorásť.



Z pohľadu future friendly môžem zanalyzovať niektoré už teraz zrejmé fakty. Podľa predbežných obrázkov súčasná minimálna verzia stránok začínajúca na 360px šírky nebude stačiť na prezeranie bežného obsahu (mobile first). Obsah musí byť otvorený, to znamená odstrihnutý od akéhokoľvek používateľského rozhrania (orbital data). Zároveň sa zrejme prehĺbi myšlienka podávania informácií postupne, dokonca až do miery jednej informácie za čas a to kvôli kontextu (content first). Je pravdepodobné, že podobne ako Samsung S4 dokáže analyzovať pohyb oka a na základe toho posúvať stránky, bude podobným systémom fungovať aj Google Glass (najlepší interface je žiadny interface). Hodí sa mi to do tohto produktu oveľa viac ako na smartphone. V súčasnosti je však ovládanie webstránok trochu kostrbaté: pohybmi hlavy a gestami. Najväčšou zbraňou je však sám Google a jeho ekosystém. Kalendár, email, mapy, obchody a sociálne služby sú šité priamo na túto platformu a prepojené na všetky iné prístroje, na ktorých bežia tieto programy minimálne rovnako dobre. A minimálne rovnako dobrá je aj ich použiteľnosť.

Existujú aj zaujímaví konkurenti Google Glass: Vuzix, ReconGlassUp, jediné dobre vyzerajúce "okuliare" Telepathy.



Ovládanie týchto programov na rôznych platformách je ten skutočný problém. Príkladom je už neaktívny projekt SixthSense od Pranava Mistry (15min. YouTube video), ktorý ma uchvátil pár rokov dozadu na TED konferencií. Všetky použité technológie boli v to čase už dostupné, nikomu však neprišlo a um ich zhrnúť do jediného produktu. Detekcia pohybu, projektor a neviditeľné používateľské rozhranie založené na gestách a skvelá spätná projekcia na predmety v dostupnej vzdialenosti. Ale ľudia nie sú len gesturálni a tomuto systému chýbal zvuk, okrem iného, ako palec na dlani (štyri prsty fungujú, ale pivo sa drží blbo).

Niektoré zaujímavé spôsoby ako preniesť gesturálne informácie sa dajú pozrieť napríklad na týchto YouTube videách: Minority Report v reálnom prostredízvlhčovač ako dotykový displej, Leap motion, Indovia, čo radi pijú víno, Kinect hacks alebo na Kickstarteričokoľvek sa zmení na dotykový displej.



Ďalší zázrak, ktorý vstupuje na trh prenosných technológií, sú hodinky a ich comeback. Múdre náramkové hodinky, smartwatch, budú musieť mať veľmi odlišný UX od toho, na ktorý sme zvyknutí zo smartphone-ov. Dôvodov, prečo sa tak domnievam, je viac - oblý displej, málo miesta a podľa internetových špekulácií má byť predĺženou rukou ostatných zariadení ekosystému. Odpovedať na hovory, hlásiť pozíciu (checkin), spúšťať domáce kino, prípadne nakupovať s ľahkosťou mávnutia ruky je to, čo bude onedlho zrejme štandardom. Odhliadnuc od týchto zdieľaných funkcií budú hodinky zrejme klasickým zberačom informácií o svojom majiteľovi, ktorý je zrejme podvedomým členom kultu samého seba. Môžeme očakávať obrovský "boom" smartwatch aplikácií sledujúcich zdravie a povzbudzujúcich zmenu životného štýlu. Nuda.

Z UX pohľadu sa teším na to, ako vyriešia notifikácie. Tie sú problematické už aj teraz. V prípade iOS je to kvôli vágnemu špecifikovaniu a pre Android je kvôli to absolútnej ignorácií špecifikácie. Stávajú sa neuveriteľne otravným elementom, nad ktorým často nemáme ani kontrolu. Viem povedať, že takmer vždy odpútajú pozornosť od toho, čo chcem so smartphone-om naozaj robiť. Ak to bude podobne na ešte viac  dostupnom zariadení, som v háji úplne a sústredenie tiež.



Svet budúcnosti, ako si ho predstavili v reklame AOL pred 20 rokmi sa deje práve teraz. ľudská interakcia s technológiami sa posúva vďaka rapídnemu zrýchleniu a dostupnosti mobilného internetu a zariadenia začali konštruovať primárne pre tento účel. Technológie už existujú, problém je natlačiť ich do malých zariadení, ktoré ľuďom nebudú zavadzať. Kontext je príčinou, prečo existujú zariadenia s predponou "smart". Senzorické informácie idú ruka-v-ruke s kultom samého seba (napríklad: ľudia extenzívne sa zaoberajúci štatistikami o sebe). A na pomoc pri všetkom tomto zmätku nám ide manifest future friendly - treba rátať s tým, že dáta majú byť voľné, dostupné a obsah oslobodený od rozhraní a ich rozmerov. Bolo by fasa, keby tieto technológie zostali nápomocné, nie prekážajúce.




0 komentárov :

Zverejnenie komentára