Uši mi web



Vieme, že to robí (resp. robil) Apple. Vieme tiež, že každý opakuje po Apple. Vieme, že to klienti majú radi. Vieme, že to bežní ľudia majú radi. Tak čo je na skeuomorfizme také zlé? Prečo je skeuomorfický dizajn zatracovaný? Nikdy som podobnú debatu nepovažoval za dôležitú a nikdy som nepátral po dôvodoch tohto boja a ani po výsledku celej šarvátky. Túto tému rozoberiem v niekoľkých krokoch a pokúsim sa byť nestranný. Nie som totižto fanúšikom skeuomorfického dizajnu, preto ho volám skrátene "skew design" (preložené: prekrútený dizajn, v angličtine sa to vyslovuje rovnako ako skratka skeuomorfizmu).

Čo je to skew design?
Je to grafická kópia veci, ktorá plní (alebo neplní) podobnú funkciu ako objekt, ktorý kopíruje. Lenže sa to všetko odohráva na displeji. Aspoň takto sme si to my, digitálna doba, vysvetlili. V skutočnosti skew design nevymysleli v Apple, ako by sa jeden domnieval. Vznikol kedysi v 19. storočí a znamenal: objekt imitujúci dizajn objektu z iného materiálu. Keramickej krabici dali štvorcové veko typické pre pletené krabice. Tak vznikol skew design. V 19. storočí mali ľudia kopec srandy s úložnými priestormi.



Ako sa skew design dostal na obrazovky?
Začalo to momentom, keď vznikli nejaké obrazovky a počítače a začala sa celá digitálna éra. Je to logické.  Perfektne to slúžilo na preklenutie na digitálny svet. Zobrazenie objektov, ktoré nám dávali zmysel a s ktorými sme boli naučení pracovať. Nevedel by som si predstaviť kalkulačku inak, ako tú, ktorá sa skrýva u mňa v šuflíku. Kalkulačky sa nezmenili, doteraz vidíme na obrazovke napodobeninu šuflíkovej kalkulačky. Dokonca Steve Jobs vo svojich radách pre dizajnérov povedal, že máme pripomínať reálny svet a našepkávať používateľom, ako na ten digitálny.

Veď je to celé dobré, tento skew design!
To áno, faktom je, že funguje dobre. Ľudia majú radi vystúpené tlačidlá, všelijaké lesklé ovládacie prvky a podobne. Je správne, že používateľ dokáže a prvý pohľad odhadnúť, čo sa má v danom prostredí diať. Ak zbadám linajkový papier, viem, že mám naň písať. Familiárnosť je pre neskúseného používateľa skvelá pomôcka (po anglicky affordance).

Materiály dokážu navodiť pocity - koža pripomína luxus, kov pripomína odolnosť, šitie pripomína precíznosť. Navodenie pocitu je hlavná časť dizajnérskej roboty. Skew design mu v tom značne pomáha. Pre dizajnéra je to samozrejme perfektná šanca, ako použiť textúry a pohrať sa s detailami pre svoje portfólio, viď dribbble.



Tak prečo dizajnérom vadí skew dizajn?
Skew design nie je súčasný trend. Už nie je potrebné pridávať všade očividné metafory. Ľudia sa menia. Časy sa menia. Ak sa pozriem na obrázok vyššie, ten s linajkami, ja vlastne ani neviem, čo za objekt to symbolizuje. Koženkový diár to nie je, je to príliš veľké. A prečo má dva druhy papiera. Po chvíľke gúglenia som sa dozvedel, že je to "desk blotter" (ochranná podložka pri písaní plniacimi perami).

Dieter Rams, človek zodpovedný za všetky krásne ovládacie prvky, ktoré sa tak často vyskytujú v skew design-e definoval  v desiatich bodoch to, čo by mal dobrý dizajn produktov spĺňať: inovácia, užitočnosť, estetika, zrozumiteľnosť atď. Posledným bodom bolo, že dobrý dizajn je ten, kde je tak málo dizajnu, ako je to len možné. Táto snaha platí aj pre UI dizajn - menej je často-krát viac. Realistický dizajn a vyšperkovanie detailov sa rýchlo okuká.

To najhoršie použitie skew design-u pricháda až vtedy, keď obmedzuje použiteľnosť. Keď mám problém identifikovať, čo sa dá a čo sa nedá stlačiť. Keď na stránke hľadám aspoň jednu užitočnú informáciu, ale do cesty sa mi pletú všelijaké police (iBooks), pozornosť púta šálka kávy (martinus.sk), alebo objekty vrhajú tiene kade-tade, prípadne sú texty nezmyselne vryté do podkladu. Alebo mi zapaľovač blokuje obrázok.



Keď nie skew design, tak potom čo?
Nastupuje minimalizmus a interakcie, ktoré suplujú potrebu vizuálne vyjadriť spôsob použitia. Čítačka kníh v iPade až teatrálne znázorňuje knihu - textúra papiera, pätkové písmo a realistická animácia pretáčania strán. To, čo je dôležité je obklopené kopou zbytočných prvkov a to podkopáva schopnosť vnímať obsah (málo, ale aj tak). Táto čítačka bola navrhnutá tak, aby vyzerala ako kniha; naproti tomu Kindle bol navrhnutý tak, aby mal čitateľ pocit ako pri knihe. Najlepší interface je žiadny interface (môj starší článok na túto tému).

Architektonická obec riešila podobnú otázku pred 100 rokmi. Adolf Loos tvrdil, že ornament je zločin. A Mies van der Rohe a vlastne celý Bauhaus a De Stijl, ktorým sa momentálne inšpiruje interface Windows 8, boli zástancami čistého funkčného dizajnu.



Treba mať na mysli to, pre koho je produkt navrhnutý a kedy je skew design potrebný pre podporu použiteľnosti. Dobrým príkladom je kartotéka, resp. záložky (tabs). Jasne poukazujú na aktívny obsah. Metafory reálnych objektov a vlastností majú byť odhaliteľné pocitom, nielen zrakom. Dieter Rams tvrdil, že v dizajne máme byť úprimní. Nesnažme sa sľúbiť alebo doručiť používateľom niečo, čo v skutočnosti nevieme (rozpárať iPad). Či už plochý, alebo skew design, je to úplne jedno, pokiaľ to nestojí v ceste používať produkt, ale podporuje jeho funkčnosť. Možno o pár rokov budem takto písať o plochom dizajne...



0 komentárov :

Zverejnenie komentára