Najlepší interface roku 2012



Každoročne sa teším na začiatok nového roka. Je to milé obdobie, keď veľké internetové portály a komunity publikujú rebríčky najväčších udalostí, najlepších albumov, videí a fotiek, najväčších sklamaní a ako inak aj najlepších UI za uplynulý rok. Mám 2 rebríčkových favoritov, ktoré majú docela príjemnú selekciu pekných príkladov: Awwwards a IxDA (minulý rok mali lepšie vyhlásenie). Produktový dizajn a iné "analógové" súťaže obdobného druhu majú koniec roku v strede roka (jún-júl), takže tých sa to netýka.



Môj rebríček by nebol tak dramatický. Megahitom bol projekt Google Glass a film Sight, porovnanie súčasného stavu rozšírenej reality a toho budúceho. Začiatkom roka 2013 sa na nás vyrútilo kopec kombinovaných dotykových, skoro-tablet zariadení, ktoré využívajú zatiaľ slabý Windows 8. Vrátane 27-palcového tabletu od Lenovo.

Trend aplikácií roka 2012 bol minimalizmus a funkčne zameraný UI. To, čo sa stalo najviac inšpiratívnym pre mňa, bol protest vyhlásený agentúrou Cooper. Protest proti nezmyselným UI na nezmyselných miestach.

A stretol som sa s tým hneď u mňa v práci. Spolupracujem s dizajnérmi všehodruhu - šibnutými bubeníkmi, šedými eminenciami dizajnu, laxnými screenshot - machinátormi a ľuďmi, ktorí dobre počujú na pixel-perfect oko. Niektorí z nich rozbiehajú projekty ešte popri práci u nás v Sygicu. A tu sa začína dnešný poučný príbeh o tom, že najlepší interface roku 2012 je...

Jeden z mojich dizajnérskych kolegov sa rozhodol začať biznis v oblasti svietidiel. Konkrétne ide o inteligentné svietidlá, ich ovládanie, programovanie, nastavenia a pod. Poprosil ma, či by som sa nemohol pozrieť na jeho návrh stmievača svietidla v podobe mobilnej aplikácie na iPhone. Stmievač je taký ovládač na stene, ktorým sa dá regulovať intenzita svietidla. Jeho návrh bol podobnou metaforou v digitálnom svete na obrazovke iPhone. Na ilustráciu uvediem tento podobný obrázok. (toto nie je jeho návrh, je to random internet)



Tou kružnicou modrou sa dá nastavovať intenzita, ak ju potiahnete na niektorú stranu. Stred kruhu slúžil ako tlačidlo v dvoch stavoch ON/OFF. Milé a pekné to bolo! Síce to malo menšie chybičky použiteľnosti (ako prídem na to, čím hýbať? ako zistím, že to v strede je tlačidlo? a čo znamená to číslo? prevencia chýb bola tiež horšia, keď by častokrát dochádzalo ku kliknutiam pomimo), ale nešlo o nijak extrémne problémy, ktoré by sa nedali vyriešiť. Navrhol som mu, že mne by sa páčil interface taký, že by na obrazovke nebolo nič, len farba. Bol to prvoplánový návrh a nijako som ho ďalej nerozvíjal, ale potenciál tam je:







Myšlienkami som však blúdil ešte ďalej a rozmýšľal som, ako sa zbaviť UI, resp. aplikácie úplne. V súčasnosti trvá príliš dlho zapnutie alebo vypnutie aplikácie na iPhone, preto by pri využívaní väčšina ľudí skôr prišla k ovládaču, ako sa trápila s iPhonom. Najlepšie by bolo používať senzory a mať svietidlá nakonfigurované múdro. Aplikácia by mohla existovať, ale slúžila by len na manažment týchto múdrych svietidiel a nie na ich zapínanie, vypínanie (možno aj na to, ale v prvom rade na nastavenia).

Po hlbokom zamyslení sa, ako fungujem ja sám viem, že svetlo potrebujem, len keď som v miestnosti. Svetlo potrebujem hneď, keď som v kúpelni, ale nie hneď, keď prídem z exteriéru do predsiene. Potrebujem svetlo aj v obývačke večer, ale keď tam sedím dlhšie ako 20 minút, svetlo môže byť slabé až na takú úroveň, aby mi televízor moc neťahal oči.

Toto je však skôr otázka technická a treba zvážiť aj to, kto je cieľová skupina pre takúto technológiu. Mojou snahou bolo len zvýrazniť to, že na takú funkciu netreba žiaden pretechnizovaný interface.

Ďalším dobrým príkladom je alarm. Ten domáci alarm na stene, kde musíte naťukať číslo, kým vám odpípa čas, inak vybuchne.



Na internete proti podobným praktikám bojujeme my, odvážni UX dizajnéri s obrovským zápalom, ale v reálnom svete si ho nevšímame. Alarm je niečo ako Captcha. Núti vás spraviť medzikrok tam, kde zlyhala technika.



Alarm je v tomto ohľade ešte kdesi ďalej - núti vás pamätať si číslo, kód, pracovať pod stresom a navyše aj na malej klávesnici s povačšinou zle čitateľným displejom. Riešením je umiestnenie kódu do kľúča od vchodových dverí v digitálnej podobe. Niekde ste stratili kľúč? Kód by bolo možné kedykoľvek zmeniť, jednoducho by sa len prepísal - "Change Password".

Záver je teda ten, že netreba na všetko buchnúť hneď interface, len preto, lebo je to trendy. Porozmýšlať nad tým, ako zredukovať, alebo sa úplne zbaviť UI je oveľa príjemnejšia cesta a pre ľudí častokrát jendoduchšia. O päť rokov odteraz sa prestanú vyrábať alarmové konzoly. A to je dobre.


0 komentárov :

Zverejnenie komentára