Facebook usability tricks



Nemám rád Facebook, nie som jeho fanušík a nie sme spolu friendi.  Pre mladšiu generáciu sa Facebook pomaly stáva synonymom slova internet. Nachádza sa všade, na každej stránke, kde je tlačidlo "Like" zbiera reálne dáta od uživateľov. Mladšia generácia teda ani nie je tak ďaleko od pravdy. Facebook sa naozaj nachádza na každej stránke a tam, kde nie je, nie je ani dobrý zdieľatelný obsah. Facebook ale nie je len o "lajkovaní" a "šérovaní", ale aj o závisti, ohováraní, škodoradosti, chválení sa a ešte ďalších tisíc päťsto zlých ľudských vlastností a to na ňom máme radi. Podvedome sme všetci ako pani Rafiková.



Pozriem sa dnes na zopár trikov, ktoré Facebook nenápadne využíva na to, aby zveľadil svoju sociálnu pavučinu dát. Začnem takou maličkosťou: "Čo máš a mysli, Jules?" - takto sa mi Facebook prihovára,  ale je za tým niečo viac. Skúste si obnoviť stránku niekoľkokrát a zistíte, že sa vám Facebook prihovára podobne, ako "overly-attached girlfriend". (len v angličtine zatiaľ)



To, čo týmto Facebook sleduje je viac angažovanosti, zapojenia sa... To implikuje viac príspevkov, viac záujmu a tým pádom aj viac reklamy, ktorá sa im zobrazuje. Dôležité je tu zaregistrovať dve veci - priateľskosť tónu, ktorým sa nám Facebook prihovára a to, že sa nám vôbec prihovára. Facebook je častokrát osobnejší, ako samotní ľudia na ňom. Antropomorfizmus, prenesenie ľudských vlastností na neživé, je skvelá cesta, ako odstrániť strach z úloh v aplikáciách. "Ako sa darí?" je určite lepšie pre Facebook, ale pre použivateľov by bolo častokrát užitočnejšie pýtať sa "Je dobrý nápad zverejniť to?"

Ďalším fenóménom, ktorý od Facebooku teraz kopíruje množstvo aplikácií je ilúzia aktivít. V skutočnosti sa na Facebooku toho toľko nedeje, ako sa nám to môže zdať. Fakt je potrebné vedieť, že si nejaký môj kamarát našiel nového kamaráta? Alebo že má rád nejakú stránku, ktorá je úplne odveci? Alebo že vstúpil do skupiny, ktorá nesie hlboké posolstvo. Facebook vypisuje tieto veci preto, aby ľudia mali pocit, že sa stále niečo deje, že každú chíľu sa dozvedia niečo nové a frekvencia týchto nepotrebných správ je tak vysoká, že sa mi po chvíli bez Facebooku zdá, že som niečo zmeškal. Z tohto dôvodu je na stránke viacej informácií zobrazovaných v reálnom čase, ako napríklad Activity Feed, o ktorom si X-zibit myslí:



Jednou zo základných pravidiel použiteľnosti a zároveň aj jedna z heuristík je použivateľská kontrola. Znamená to, že používateľ musí mať pocit kontroly nad vecou, musí byť ten, čo rozhodje o správaní sa tejto veci a musí mať jasnú spätnú väzbu o tom, čo sa deje jeho pričinením. Nad Activity Feed nemám žiadnu kontrolu. Neviem ho spomaliť, neviem ho ovplyvniť. Nie je to veľký problém, ale je to dobrá ukážka toho, čo sa na Facebooku odohráva na mnohých ďalších frontoch (hry, eventy, skupiny, chat).



Privacy Zuckering zaviedol Tim Jones a defnoval to takto: "Je to vytvorenie zámerne mätúceho žargónu alebo uživateľského rozhrania, ktoré vedú použivateľov k tomu, aby zdieľali o sebe viac, ako by skutočne chceli." Táto technika bola považovaná za zlú praktiku UX dizajnu (tzv. dark pattern). Po vlne kritiky sa Facebook už v tomto ohľade zmenil a nastavenia bezpečnosti sú už na miestach, kde ich skutočne ľudia očakávajú - pri zverejňovaní samotného príspevku a aj potom. A ešte na rôznych iných miestach.



Najväčšou zbraňou Facebooku proti iným sociálnym platformám je to, že na Facebooku sú všetci. Od prvého počiatku je nevyhnutné, aby nový používateľ nebol sám. Nikto nie je ostrov. Po vyplnení registračného formuláru sa mi zobrazí jednoduchý 3-krokový proces:
  1. prehľadanie emailových kontaktov (a nie a nie ma pustiť ďalej),
  2. potom škola (základe kombinácie škola a rok narodenia mi presne ponúkne ľudí z môjho ročníka)
  3. a napokon, keď už nič nezaberie som povzbudený nahrať fotku (keď nedokážem nájsť svojich známych, aspoň nech vedia nájsť oni mňa)
A teraz tá dobrá časť, podarilo sa mi preskočiť všetky kroky hľadania svojich známych a konečne som na Facebooku, kde je minimálne 5 rôznych tlačidiel na hľadanie priateľov na prominentných miestach (miesta, kde sa zvyčajne najviac pozerá, kliká a pod.). Okrem toho mi bol doručený email, kde sú ďalšie dva spôsoby ako pridať priateľov. Za touto fintou stojí "teória stáda" (neviem, ako sa to odborne nazýva): ak ukážete, že aj ostatní už niečo vykonali, je viac pravdepodobné, že sa pridáte aj vy. Vyčnievanie z davu sa v digitálnom svete nenosí.

Poslednou fintou, ktorú Facebook robí je to, že po prihlásení sa používateľ cíti ako jedinečný. V minulosti sa touto teóriou zaoberal Carl Rogers a nazval ju CCT (client centered therapy). Prenesene povedané: používateľ je stredom vesmíru a najviac sa posúva dopredu, keď na všetko príde sám. Facebook to vie a všetky texty vyvolávajúce akciu sú smerované na človeka, ktorý sedí pred počítačom.

Na Facebooku je toho ešte oveľa viac, čo púta ľudí k tomu, aby boli aktívni celý čas: Poke aplikácia pre iOS, prečítané články a vypočutá hudba, otravné skupiny a ich obtiažne opustenie, hry, ktorých sa nedá zbaviť, email notifikácie, ktoré sú štandartne povolené v plnom rozsahu, irelevantné reklamy atď. Záver je taký, že Facebook je premyslený a postupne sa zbavuje výrazných usability chýb a nahrádza ich skvelými trikmi (a niekedy až podlými praktikami). Cieľom je angažovanosť používateľov a to sa im darí skrz čokolvek, čo produkuje notifikácie, ktoré vdychujú život do Facebook systému.



0 komentárov :

Zverejnenie komentára